KOŠICE

Immaculata je 14 metrov vysoký morový stĺp na kamennom podstavci postavený v rokoch 1722 až 1723. Na jeho vrchole sa nachádza plastika Panny Márie, po bokoch sú umiestnené plastiky Jozefa, Sebastiána a Ladislava. Postavený bol z podnetu poštového správcu Viktorína Flachenfelda na mieste niekdajšieho popraviska, ako prejav vďaky za zažehnanie morovej epidémie, vojen a hladu.

Pozývame

vás na

návštevu

Vidieť Košice sa oplatí

Čákiho-Dezőfiho palác bol postavený v roku 1807 v klasicistickom štýle. Postaviť si ho dal gróf Anton Čáki (1747 - 1806) a na tympanóne je umiestnený jeho reliéfny erb spolu s erbom jeho manželky Jozefy Szunyoghy (1759 - 1816). Ako jeden z najvýznamnejších palácov mesta Košice slúžil ako dočasný príbytok pre významných hostí. V roku 1821 tu napríklad prenocoval cár Alexander I. V čase maďarskej revolúcie (jún - august 1849) sa v paláci zdržalo ruské veľkoknieža Konštantín. Dnes sa v paláci nachádza predajňa kníh.

Miklušova väznica v Košiciach je súbor dvoch prepojených gotických meštianskych domov z prvej polovice 15. storočia, ktoré boli na začiatku 17. storočia adaptované pre potreby mestskej väznice a mučiarne. Na tieto účely slúžila až do roku 1909, potom bola daná do správy Hornouhorského múzea (dnešné Východoslovenské múzeum), ktoré v nej plánovalo inštalovať expozíciu dejín mesta. K tomu došlo až po komplexnej rekonštrukcii vo vojnových rokoch 1940 - 1942.

Rodošto - pamätný dom Františka II. Rákócziho vznikol ako replika domu, ktorý sa nachádza v tureckom prímorskom mestečku Terikdag - po maďarsky Rodošto. V priestoroch Rodošta je dnes umiestnená stála expozícia Východoslovenského múzea, venovaná tomuto významnému uhorskému kniežaťu. Expozícia návštevníkov oboznamuje s osobou Františka II. Rákócziho, povstaním, ktoré viedol, približuje tiež jeho život vo vyhnanstve, ale aj jeho pohreb v roku 1906, kedy boli Rákócziho pozostatky slávnostne privezené a pochované v Dóme sv. Alžbety.

Spievajúca fontána bola postavená v roku 1997, čím sa stala prvou, a tým aj najstaršou spievajúcou fontánou v Československu. Čaro fontány spočíva v tom, že synchrónne reaguje na vlasnú hudbu, na zvonkohru, ale aj na živú hudbu znejúcu zo Štátneho divadla. Efekty vystrekujúcej vody v kombinácii so svetlami v piatich farbách, ktoré osvetľujú spievajúcu fontánu očaria skutočne každého.

KOŠICE

DOMINANTA VÝCHODU

Levočský dom je neskorogotická stavba

obytného domu v Košiciach,

pochádzajúca z 15. storočia. Dvojpodlažný

dom s výrazným arkierom na kamenných

konzolách nad vchodom, priečelím

situovaný do najvýznamnejšej mestskej

ulice, je najstarším a dodnes nepretržite

fungujúcim hostincom na Slovensku

a jednou z najstarších budov svojho druhu

v Európe.Dvojpodlažný dom s výrazným arkierom na kamenných konzolách nad vchodom, priečelím situovaný do najvýznamnejšej mestskej ulice, je najstarším a dodnes nepretržite fungujúcim hostincom na Slovensku a jednou z najstarších budov svojho druhu v Európe. Zaujímavo vyznieva história toho, ako dom prišiel k svojmu terajšiemu pomenovaniu. Pôvodne, krátko po svojom vzniku, patril košickému rodákovi, kráľovskému kancelárovi a neskoršiemu ostrihomskému arcibiskupovi Jurajovi Satmárimu. Ďalším vlastníkom domu bol komorský gróf a uhorský palatín Alexius Turzo, ktorý ho v roku 1542, rok pred svojou smrťou, odkázal rodnej Levoči (odtiaľ nesie dom svoje pomenovanie). Odvtedy sa v ňom ubytovávali levočskí kupci, ktorí na svojich obchodných cestách zavítali do Košíc

Štátne divadlo Košice je klasické divadlo,

ktoré má tri súbory - činoherný, operný

a baletný. Operný súbor má v repertoári

operu aj operetu. Vzniklo na mieste

niekdajšej stredovekej radnice, ktorá sa

od 16. storočia nevyužívala, ale v roku

1756 v nej zriadili kaviareň, čo bolo v tom

čase niečo nové a kaviareň sa stala

spoločenským centrom. Prvá budova

Košického divadla bola uvedená do prevádzky v roku 1788, hoci celá budova bola dokončená až o dva roky neskôr. Súčasná budova divadla bola slávnostne otvorená 28. septembra 1899. Postavená je podľa plánov kvalitného architekta, Adolfa Lánga v eklektickom, neobarokovom slohu, na mieste staršej budovy divadla z roku 1788.

Geografia, 9. ročník

Tematický celok: Regióny Slovenska

Téma: Košický kraj

Urbanova veža je zvonica Dómu sv. Alžbety

zasvätená sv. Urbanovi – patrónovi

vinohradníkov. Spolu s Dómom svätej Alžbety

a Kaplnkou svätého Michala bola vyhlásená za

národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970. Veža

bola postavená na prelome 14. a 15. storočia ako

zvonica v tom čase rozostavaného Dómu v

gotickom štýle. Pri veľkom požiari mesta v roku

1556, kedy vyhorela veža aj Dóm, sa roztavili aj

ich zvony. Z nich bol zliaty v roku 1557 nový

obrovský zvon Urban vážiaci 5 ton olomouckým

zvonolejárom Františkom Illenfeldom, ktorý

umiestnili do veže. Neskôršiu renesančnú podobu získala v roku 1628 od prešovského staviteľa Martina Lindtnera.

Kostol svätého Michala je gotický kostol v Košiciach. Spolu s Dómom svätej Alžbety a Urbanovou vežou bol v roku 1970 vyhásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Bol postavený pravdepodobne v druhej polovici 14. storočia ako pohrebná kaplnka Dómu svätej Alžbety, na juh od ktoréj sa rozprestieral cintorín. Preto je zasvätená archanjelovi Michalovi.

Výkonový štandard:

• Komplexne charakterizovať danú oblasť z hľadiska prírodných celkov.

• Určiť osobitosti okresov kraja z hľadiska cestovného ruchu.

• Vzbudiť záujem o daný región.

Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s plochou 1 200 m² a kapacitou vyše 5 000 ľudí, a zároveň najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe. Je hlavným chrámom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach.