Introducing 

Prezi AI.

Your new presentation assistant.

Refine, enhance, and tailor your content, source relevant images, and edit visuals quicker than ever before.

Loading…
Transcript

Spôsoby určenia dôveryhodnosti informácií z internetových zdrojov

Mgr. Lucia Janošková

Riziko internetového vyhľadávania

  • príliš veľké množstvo informácií

  • nastavenie internetových vyhľadávačov

  • protichodné informácie

  • nepravdivé a zavádzajúce informácie, hoaxy

  • sponzorované články, reklamy

Zdroj informácií a reputácia autora

  • Zistiť, z akého zdroja informácia pochádza
  • URL adresa
  • Reputácia autora
  • Ak správa obsahuje fotky a videá, overte si ich
  • Podozrivé okolnosti

Zdroj informácií

Zdroj informácií

  • Čím sa zaoberá web stránka, ktorá informáciu zverejnila, aká je jej agenda, kto je jej prevádzkovateľ?
  • Nejedná sa pochybný web? (anonymita, absencia zdrojov, neformálny jazyk, gramatické chyby, zlý dizajn, populistické či nenávistné vyhlásenia )
  • seriózne stránky majú uvedeného autora/správcu
  • Je stránke uvedený aj kontakt (mail, telefónne číslo) na autorov, redakciu či vlastníka stránky
  • Obsahuje správa dohľadateľné zdroje informácií, z ktorých čerpá? Sú tieto zdroje dôveryhodné?

URL adresa

Prideľovanie domén

  • doména „.org“ sa prideľuje neziskovým organizáciám
  • „.com“ sa prideľuje stránkam obchodných a komerčných organizácií
  • „.edu“ patrí vzdelávacím inštitúciám
  • „.gov“ sa prideľuje inštitúciám štátnej správy
  • „.net“ stránkam poskytovateľov internetových služieb a pod.

V slovenskej národnej doméne .sk však toto rozdelenie neplatí.

Reputácia autora

  • autorstvo každej informácie je zásadne - je lepšie zameriavať sa na autorov alebo publikácie, ktoré majú verejnú reputáciu, ako na neznáme zdroje (známe spravodajské či vedecké portály, jasné zloženie redakcie, vlastnícke pozadie)
  • overiť si históriu článkov autora, reakcie na články autora
  • overiť si profesionálne zázemie / začlenenie autora, relevantnosť autorovej kvalifikácie pre danú tému
  • posúdenie obsahu nezávislými odborníkmi - v prípade vedeckých a akademických publikácií sa recenzie považujú za nevyhnutnosť a údaje o recenziách / recenzentoch by mali byť uvedené

Fotky a videá

Klamlivé či dezinformačné správy bývajú často "potvrdené" fotkami či videami. Tie sú však často použité v zavádzajúcom či fiktívnom kontexte, alebo bývajú dokonca pozmeňované a upravované.

  • Hľadať originálny zdroj fotografie cez tzv. reverzné vyhľadávanie v špeciálnych vyhľadávačoch (napr. Google Images alebo TinEye.com)
  • Pri podozrení na úpravu fotografie v PhotoShope môže pomôcť nástroj FotoForensics, ktorý úpravy dokáže odhaliť
  • Pri videách môže pomôcť vyhľadávanie podľa slov čo pasujú k popisovanej udalosti, popr. možno použiť nástroj https://citizenevidence.amnestyusa.org/ , ktorý dokáže skontrolovať autenticitu videa, resp. históriu zverejnenia

Podozrivé okolnosti

  • "senzačné, bombastické" správy
  • vyvolávanie emócií - varovanie, nebezpečenstvo, súcit, ľútosť
  • populistické alebo nenávistné vyhlásenia
  • utajovanie týchto údajov v oficiálnych zdrojoch, zo strany štátu, vedcov a pod.
  • výzvy na zdieľanie a šírenie

Účel

Znalosť motívu tvorby stránky môže pomôcť posúdiť dôveryhodnosť jej obsahu.

Vhodné otázky na posúdenie:

  • kto je zamýšľané publikum (odborné publikum, vedci, všeobecná verejnosť, priatelia či sympatizanti)
  • súhlasí "kvalita / forma" článku s jeho cieľovou skupinou
  • čo môže byť účelom stránky alebo článku (informovať, vyučovať, vysvetľovať, presviedčať, predávať produkt, zlepšiť imidž)
  • súhlasí obsah článku so zameraním stránky

Objektívnosť

  • Sú informácie podložené overiteľnými faktami, alebo iba názormi či propagandou?
  • Je objektívny samotný autor?
  • Je použitý jazyk bez emócií, stručný, nezaujatý?
  • Má obsah stránky oficiálny súhlas inštitúcie, organizácie alebo spoločnosti?
  • Predstavuje autor objektívne argumenty alebo vyjadruje osobný názor?
  • Sú preskúmané iné hľadiská?
  • Je to osobná webová stránka alebo stránka inštitúcie? Je to spozorovaná stránka?
  • Je internetová stránka súčasťou obchodnej organizácie, politickej strany alebo organizácie s konkrétnym programom? Ak áno, aký je motív na zverejnenie informácií?
  • Obsahuje stránka reklamy? Ak áno sú diferencované od obsahu stránky / článku alebo ponúkajú vlastné produkty?

Presnosť a dôveryhodnosť

  • Je informácia aktuálna? Je stránka pravidelne aktualizovaná ?
  • Sú zdroje informácií presne zadané a dohľadateľné ? Je možé overiť informáciu aj z iných nezávislých zdrojov?
  • Sú informácie podložené adkvátnymi dôkazmi, faktami?
  • Sú použité výskumné metódy jasne určené? Sú adekvátne ku skúmanej problematike?
  • Je jasné kto je zodpovedný za obsah informácie?
  • Je dostupný životopis autora, jeho kvalifikácia?
  • Bola informácia / stránka hodnotá, recenzovaná?
  • Obsahuje text gramatické chyby, je štylisticky správny?
  • Sú odkazy na iné stránky a zdroje funkčné?

Typy pre vyhľadávanie

  • odstup a kritické myslenie
  • porovnávanie získaných informácií
  • používať stránky oficiálnych inštitúcií, akademických či medzinárodných organizácií, prestížnych online novín a časopisov
  • google študovňa
  • podrobnejšie špecifikovanie výrazov pre spresnenie vyhľadávanie
  • používanie úvodzovky na presné vyhľadávanie výrazov
  • CRAP test

Google študovňa

Google študovňa

https://scholar.google.sk

  • vyhľadávací nástroj zameraný na akademický obsah, odbornú literatúru a vedecké články
  • primárne zameranie na archívy vybraných veľkých vydavateľov, na Open Access databázy, preprintové a reprintové repozitáre a weby akademických inštitúcií. Problematika Open Access a repozitárov
  • obsahuje články z časopisov a zborníkov, diplomové a dizertačné práce, vedecké a odborné knihy, abstrakty, technické správy, ale aj súdne rozhodnutia a patenty. Do výsledkov vyhľadávania zaraďuje aj Google Books - vyhľadávacia služba, ktorej cieľom je sprístupniť digitalizované knihy knižníc. z najväčších knižníc (napr. knižnica Michiganskej univerzity, Harvardská univerzitná knižnica, Standfordská Green library, Oxfordská Bodleian Library, Newyorská verejná knižnica a iné)

CRAP test

CRAP test

  • Štandardizovaná metóda pre overovanie faktov, ktorá sa používa pri akademických prácach, no jej princípy sa dajú použiť aj pri bežnom čítaní.

  • CRAP - anglická skratka pozostávajúca zo slov current (aktuálny), reliable (spoľahlivý), authority (autorita), purpose (účel)/ POV (uhol pohľadu)

  • Po dočítaní článku by ste si mali odpovedať na sériu otázok:

- Je správa aktuálna? Viete nájsť dátum publikácie?

- Je informácia podložená dôkazmi a potvrdená ďalšími zdrojmi?

- Kto je autorom informácie? Ide o experta alebo autoritu v danej oblasti?

- Prečo článok vznikol? Má niečo predať? Nabúrať názor? Inklinuje k istému uhlu pohľadu?

Learn more about creating dynamic, engaging presentations with Prezi