Pressburg. Stadt der Mehrsprachigkeit

Ja by som Vás najprv chcela uviesť do tej nemčiny. Lebo neni nemčina ako nemčina. Ja keby som bola vo Viedni, tak hovorím viedenskou nemčinou. Tou nemčinou spisovnou by som tam moc nepochodila. Mali sme návštevu z Nemecka, konkrétne z Drážďan a tam bola moja dcéra prítomná, boli vo Viedni a moja dcéra musela tým Nemcom urobiť preklad z rakúskej nemčiny. A tu v Bratislave sa zásadne hovorilo tou rakúskou nemčinou, no a maďarčinou. Ale maďarčina bola tá čistá maďarčina, tá, čo sa používala v Budapešti, nie tá „alföldi“ alebo tá dialektová. „hun van“ to nepovie, povie hol van, ne, tak taký príklad, nem. Tak často sa, táto nemčina sa takto delí, aj spisovne sa takto delí. Lebo tie nemecké podstatné mená a tie rakúske podstatné mená sú veľmi odlišné. Napríklad ja si sadnem „ich setzt mich in einen Fauteuil“ a v nemčine si sadnem „in einen Sessel“, ale rozne takto, skriňa, der Kasten, der Schrank, Eiskasten, Kühlschrank, no ich je veľa, ale my sme používali práve túto rakúsku nemčinu tu v celej Bratislave, ja, v týchto oblastiach okolo Bratislavy. Takže to je ten rozdiel a teraz veľmi ešte Rakúšania bojujú o to, aby ostala tá rakúska spisovná nemčina, lebo oni hovorili, Nemecko už im zobralo územie raz, teraz by mal zobrať ešte aj jazyk? Tak to, tam sú trenice. Tak takto začneme s tou nemčinou.

T: Dobre.

M: Tak odlišnou nemčinou, tak za to, keby som s Vami rozprávala rakúskou nemčinou, neviem, či by ste všetky slová rozumeli. A ešte k tomu kebych dialektom, no tak tam ste úplne vedľa. Lebo kebych Vám povedala „Sie haben ein schönes Zifferblatt“ tak neviete, o čom je reč, o Vašej tvári.

T: Tvári, áno.

M: No takto je to s touto nemčinou.

T: Hej. A Vy ste doma rozprávali tou rakúskou alebo tou dialektovou?

M: Áno, tou rakúskou, ktorá aj obsahovala ten dialekt, tak musím povedať, tou rakúskou, lebo som tu, my sme mali Fauteuil, my sme mali Sessel a ten Sessel mali oni ako Fauteuil a v kuchyni mali Stuhl. My sme mali Stuhl na WC, ne. Tak to je rozdiel veľký, áno, takže takto, nemčina ako nemčina.

Frau, 1932

Mann, 1916

Frau, 1923

„Ja vám niečo poviem. Tak ako, keď som bol gymnazista tu ten, peniaze som nemal, bol ten majiteľ Astória, ten pochádzal z Kežmarku a ten mal, najbohatší holič v Bratislave sa volal Gehbauer. Ten mal tam, kde je dneska maďarský konzulát na rohu tej, Palisád, tam bolo holičstvo a bol, on bol vlastníkom toho domu. Ten mal dve deti, Nemec to bol, a mal vinice veľké, ano, a mal dva obchody, holičstvá, ano, veľmi zámožný človek. A on síce trochu

ovládal lepšie tú nemčinu, zákazníkmi ten styk, ale tí jeho deti! Mal chlapca, šesťročného alebo sedemročného a dievčatko, to už šlo do piatej triedy. No a ten mi sprostredko-, prostretkoval, ja som tí deti, nemecké deti som ja učil nemecky. Hoci materský jazyk bol, oni doma len nemecky rozprávali, ale oni mali problémy veľké v škole. Dajme tomu, b a p, d a t, to naprosto, [=pite šén]. Né schön, pi, p, p namiesto b: [=pite, pite, pite šén]. Ne bitte schön. A, a namiesto d t, ano?

Rozumiem.

To znamená, oni mali strašné problémy v škole, ja som tam obedoval a naj-, peniaze dostal vždycky, ano, a ә desať korún, to bol strašný peniaz, desať korún za každú hodinu ešte naviac. Samozrejme, dali najelegantnejšie ostrihanie a to zadarmo.

Keď v roku 1920 prišiel český sčítací komisár a spýtal sa tety Wildmoserovej, ktorá pochádzala z obchodníckej rodiny, že akú má národnosť, odpovedala: Maďarskú. Nato jej komisár povedal: Aber Frau Wildmoser, Sie sprechen ja doch gar nicht Ungarisch.“ [Ale pani Wildmoserová, veď Vy predsa vôbec nehovoríte po maďarsky.] Teta odpovedala: „Das geht Sie einen Schmarren an!“ [Do toho Vás nič!]. Priam lipla na tom, že je Maďarka.

Frau, 1925

Frau, 1923

• My sme obidvaja germanisti, čiže, teda
• Na da können wir ja Deutsch reden, wenn Sie wollen [No tak to môžeme hovoriť po nemecky, keď chcete]
• Können wir, wir können das ... [Môžeme, môžeme to ...]
• Wir könn `s mischen, so, so wie wir alte Prešpuráci alles mischen. [Môžeme to miešať, tak ako my, starí Prešpuráci, všetko miešame]. Egyszer beszélünk magyarúl, és egy[szer] … - és mindig azt kérdezik [Raz hovoríme po maďarsky a raz … A všetci sa nás pýtajú]: Jak vy to stále? Tri, aspoň tri reči ...

Jüdische Familien

• Neigung zum Deutschen(?)
• Jüdische Volksschulen
• Jüdische Nationalität

Interview > Erinnerungen

Individuelle Erfahrungen statt Verallgemeinerung

Ziel des Vortrags

Bratislava zwischen 1918 – 1939: Slowakisierung versus Mehrsprachigkeit

Zwei Grundfragen:

Pressburg. Stadt der Mehrsprachigkeit

2. Haben alle deutschsprachigen Personen gleiches Deutsch gesprochen?

1. Wer hat in Bratislava Deutsch gesprochen?

Jozef Tancer

(Comenius-Universität Bratislava)

Frau, 1925

Mann, 1927

Projekt APVV-0689-12: „Slovenčina v kontexte viacjazyčných spoločenstiev na Slovensku.“

Mama organizovala kartové posedenia, štyria-piati ľudia, vždy u niekoho iného. Vždy som sa na to tešila, boli chlebíčky, tak som maškrtila. Hovorilo sa len po nemecky. Chodievali tam aj Češky a tie po maďarsky vôbec nevedeli. - Ale tie vedeli po nemecky? - Áno. Všetci ovládali nemčinu, dobrú nemčinu, správnu nemčinu.

V: A vy ste sa naučili po slovensky až v škole, alebo už aj predtým ste vedeli po slovensky?

R: Na ulici. Od kamarátov. To bol Slovák, to bol Čech, to bol Maďar, to bol čo ja viem čo.

V: A oni sa od vás naučili po nemecky?

R: No pravdaže.

V: Aj po maďarsky ste sa naučili?

R: Áno, na ulici všetko.

V: A dá sa na ulici naučiť podľa vás?

R: Áno, najlepšie. Lebo nemáte hrôzu na to, že ja sa to musím naučiť, ja to musím vedieť. Vy hovoríte, vy sa hrajete. ten hovorí niečo, to vám neutečie už. Nikto sa vám nesmeje, že to je špatne povedané.

Frau, 1924

Frau, 1925

Mann, 1927

Frau, 1925

Frau, 1931

• Kroatisch
• Tschechisch
• Bulgarisch
• Jiddisch und Hebräisch
• „naturalisierte“ Fremde

Mehrsprachige Kindererziehung

• Kindertausch
• Kindermädchen
• Hauspersonal
• Sprachschulen
• Privatlehrer
• Straße

Es war so eine Situation: Sie sind aufs Lido gegangen und da fragte einer auf Slowakisch: Neviete, koľko je hodín? Fél kilenc. Darauf sagt er: Köszonom szépen. So, so eine Situation war hier auch wenn viel Leute beisammen waren.

A: A mali ste napríklad na tej meštianke, tá bola tiež nemecká meštianka, že, a mali ste tam aj spolužiakov, ktorí neboli Nemci?

R: Áno, ale museli hovoriť nemecky.

A: A prečo, prečo ich rodičia, keď neboli Nemci, poslali na nemeckú meštianku?

R: Bola vojna. Vtedy sa počítalo, že Nemci to vyhrajú. Však aj Slováci s tým počítali. Preto sa dali s Nemcami do kopy. No a počítali, že ako kedy tá vojna skončí, Nemci to vyhrajú, Slováci idú s nima, tak sú tiež víťazi, takže budú tí, čo slovensky hovorá doma povedzme, alebo sú Slováci, budú vedieť nemecky, budú obchodníci a budú vedieť, tak akože sa do teho spolku celého, tak.

Tak doma sa hovorilo nemecky a neovládala som inú reč. A potom ma dali do nemeckej ľudovej školy evanjelickej a tam som pokračovala v nemčine. A potom moja babička povedala: „Dievča žije na Slovensku, potrebuje slovenskú školu.“ Tak som mala slovenskú slečnu doma, ktorá ma akosi uvádzala do slovenčiny. A potom do piatej ľudovej som už chodila do slovenskej školy. A to, samozrejme, išlo to veľmi hravo, neboli problémy.

• Deutsch als Kontaktsprache
• Diglosie

• Môžeme teraz hovoriť trochu po nemecky?
• Áno, keď chcete.
• Áno, samozrejme. V telefóne ste mi povedali, že ste doma rozprávali dialektom. Ako to vyzeralo? Lebo to, čo sa my dnes učíme v škole, to je už [iná nemčina]
• No tak, ako Vy rozprávate, tak ja vôbec neviem!

„When I finished in 1934 four years of the German elementary school my parents decided, in view of Hitler’s rise to power, that I should switch to a Slovak school.“

Image by goodtextures: http://fav.me/d2he3r8