Loading presentation...

Present Remotely

Send the link below via email or IM

Copy

Present to your audience

Start remote presentation

  • Invited audience members will follow you as you navigate and present
  • People invited to a presentation do not need a Prezi account
  • This link expires 10 minutes after you close the presentation
  • A maximum of 30 users can follow your presentation
  • Learn more about this feature in our knowledge base article

Do you really want to delete this prezi?

Neither you, nor the coeditors you shared it with will be able to recover it again.

DeleteCancel

Make your likes visible on Facebook?

Connect your Facebook account to Prezi and let your likes appear on your timeline.
You can change this under Settings & Account at any time.

No, thanks

Vegetatívne rastlinné orgány

No description
by

Petra Labačková

on 17 November 2014

Comments (0)

Please log in to add your comment.

Report abuse

Transcript of Vegetatívne rastlinné orgány

- koreň, stonka, list
- zabezpečujú fyziologické funkcie - výživu, rast a niekedy aj vegetatíve rozmnožovanie
Vegetatívne rastlinné orgány
- bočný rastlinný orgán obmedzeného rastu
- spolu so stonkou tvoria jednotný celok výhonok
- základné funkcie: - fotosyntetická asimilácia
- vyparovanie vody
- výmena plynov CO2 a O2

Morfológia listu

1.bifaciálny
- ak je vnútorné usporiadanie pletív v listovej čepeli iné v hornej časti ako je v spodnej
- list je rozlíšený na rub a líce (dvojklíčnolistové - lipa, javor, púpava)

2.monofaciálny
- ak sa nerozlišuje na rub a líce (jednoklíčnolistové - cesnak, kosatec, tulipán)
Na liste môžeme rozlíšiť
listovú čepeľ
(plochá časť listu), rôzne dlhú
stopku
, niekedy aj
pošvu
(trávy) a
párové prilístky.
List (fylom)
- nadzemná časť vyšších rastlín
- základné funkcie: - mechanická, vodivá
- spveňuje rastlinu a zväčšuje jej povrch rozkonárovaním
- priestorovo rozmiestňuje reprodukčné a vegetatívne orgány
- rozvádza vodu a v nej rozpustené minerálne látky z koreňa do orgánov a pletív
- rozvádza produkty fotosyntézy z listov do orgánov a pletív
Rast a rozkonárovanie

- rast do dĺžky nie je rovnomerný
- striedajú sa uzly (nódy), z kt. vyrastajú listy a články (internódiá)
- rastový vrchol stonky tvorí meristematické pletivo - jeho bunky sa delia a zakladajú nové články
- meristematické pletivo je obalené
púčikmi
(základy listov)

Stonka (kaulom)
- nachádza spravidla pod zemou
- úlohy: mechanická - upevňuje rastlinu v pôde
vyživovacia - čerpá z pôdy vodu a živiny
metabolická - chem.úprava minerálnych látok a tvorba rastových látok
zásobná - napr. mrkva, cukrová repa
vegetatívne rozmnožovanie
Koreňová sústava
= všetky korene 1 rastliny

1.primárna (alorízia)
- z klíčka vyrastá hlavný koreň a z neho bočné korene

2.vedľajšia adventívna (homorízia)
- hlavný koreň náhle zastavuje svoj rast a jeho funkciu preberajú vedľajšie zväzkovité korene
Koreň (radix)
-koreňový vrchol chráni
koreňová čiapočka
- jej bunk.steny slizovatejú (lepšie prenikanie koreňa pôdou) -reguluje pozitívne geotropický rast koreňa
-v koreňovej čiapočke je stĺpik, v kt. je umiestnený
presýpací škrob
- podmieňuje rast koreňa v smere zemskej tiaže

Rast koreňového vrcholu
- z hľadiska fyziologickej a biochemickej aktivity rozdeľujeme na 3 zóny:

1.meristematická (embryonálna)
- intenzívne delenie nových buniek

2.predlžovacia
- bunky sa zväčšujú a rastú

3.dozrievacia (diferenciačná)
- bunky sa postupne špecializujú a diferencujú na vykonávanie príslušných funkcií
-medzi meristematickou a predlžovacou zónou je skupina buniek -
pokojové centrum
(veľmi nízka frekvencia bunkového delenia)


Anatomická stavba koreňa - primárna
- na priečnom reze koreňa rozlišujeme:

1.koreňová pokožka (rizoderma)
- nemá kutikulu, vyrastajú z nej koreňové vlásky (zvyšujú absorpčný povrch koreňa)

2.primárna kôra
- základné pletivá z parenchymatických buniek
- má 3 vrstvy: ekto, mezo, endoderma
- endoderma oddeľuje vodivé pletivá od ostatnej kôry

3.stredný valec
- parenchymatické pletivá
- pericykel - jeho bunky majú delivú schopnosť
- radiálny cievny zväzok
- stržeň
- stržňové lúče
-rozkonárovanie:

1.strapcovité
- dcérske stonky neprerastajú materskú (dub)

2.vrcholíkovité
- dcérske stonky sú hrubšie a dlhšie ako materská (lipa)

3.vidlicovité
- materská stonka zastavuje svoj rast do dĺžky, jej vegetačný vrchol sa rozdelí na 2 rovnocenné vrcholy, dcérske stonky sa vetvia ďalej

Primárna stavba stonky

1.pokožka (epiderma)
- tesne k sebe priliehajúce bunky, kt. majú na vonk. strane chlpy a kitukulu
2.primárna kôra
- môžu sa tu vyskytovať živicové a siricové kanáliky a mliečnice
- endoderma - vnút.časť primárnej kôry, oddeľuje cievne zväzky od buniek kôry
- niekedy je tvorená vrstvou parenchymatických buniek so škrobovými zrnami - škrobová pošva
3.stredný valec
- vodivé, základné a mechanické pletivá
- pericykel - oddeľuje škrobovú pošvu od CZ
- vodivé pletivá môžu mať všetky typy CZ okrem radiálnych
- stržeň a stržňové lúče - mechanická funkcia

Druhotné hrubnutie stonky
- činnosťou sekundárnych meristémov (u nahosemenných a jednoklíčnolistových rastlín)
1.kambium
- na jar vytvára veľké tenké bunky, kt. produkujú
svetlejšie drevo beľ
, v lete
tmavšie, pevnejšie drevo jadro
, na priečnom reze sa vytvárajú letokruhy

2.felogén
- oddeľuje bunky zelenej kôry (smerom od stredu stonky) a korkového pletiva (na obvod), tak vzniká druhotná kôra, kt. tvoria bunky korku, felogénu a zelenej kôry
- pletivá nachádzajúce sa smerom von od delivého pletiva postupne odumierajú, odlupujú sa a vzniká borka
Výmenu plynov pri drevinách zabezpečujú modifikované prieduchy
lenticely
.
Sekundárne hrubnutie koreňa
- iba u nahosemenných a dvojklíčnolistových rastlín
- je výsledkom činnosti sekundárnych meristémov

1.kambium
- zakladá sa v cievnych zväzkoch medzi lykom a drevom
- smerom do stredu koreňa oddeľuje bunky sekundárneho dreva (nové drevné časti) od sekundráneho lyka smerom k obvodu

2.felogén
- tvorí sa z parenchymatických buniek pericykla
- smerom k obvodu produkuje bunky korku

Tvary koreňov

-niťovitý - tenký koreň jednoročných rastlín
-valcovitý - chren
-vretenovitý - georgína
-kužeľovitý - petržlen
-repovitý - repa
Metamorfózy (premeny) koreňa z hľadiska funkcie
-
barlovité
- upevňujú rastlinu v sypkej, bahnitej pôde
-
vzdušné
- epifytické rastliny (monstera, filoderma)
-
zásobné
- napr. bulvy cukrovej repy
-
symbiotické
- v pletivách žijú symbiotické nitrogénne baktérie (využívajú vzdušný N na syntézu bielkovín), bôbovité rastliny
-
haustóriá
- korene parazita a poloparazita, napr. imelo biele, čerpajú živiny z vodivých pletív hostiteľa

Metamorfózy koreňa slúžia ako koreňová zelenina, krmivo pre zvieratá, suroviny pre farmaceutický priemysel.
Morfologická stavba stonky

1.byliny
- rastliny s dužinatou stonkou
- byľ - olistená stonka, vytvára sa a odumiera v 1 roku (hluchavka biela)
- stvol - bezlistá byľ zakončená kvetom alebo súkvetím (púpava)
- steblo - dutá článkovaná stonka s vyznačeným kolienkom (pšenica siata)
- lianela - liany s bylinnou stonkou (chmeľ)

2.dreviny
- rastliny s drevnatou stonkou
- kry - celé zdrevnatené, rozkonáraujú sa hneď od zeme (ríbezľa)
- polokry - spodné časti su zdrevnatené, vrchné bylinné (čučoriedka)
- stromy - zdrevnatená stonka sa rozkonáruje v určitej výške nad zemou (jabloň)
- liany - dlhá, pružná, nerozkonárená alebo málo rozkonárená stonka, ale nie je pevná, aby mohla rásť vzpriamene (vinič)
Metamorfózy stonky
a)
podzemok
- podzemná stonka, pomocou kt. rastlina prekonáva nepriaznivé podmienky a vegetatívne sa rozmnožuje (konvalinka)
b)
stonková hľuza
- zásobná funkcia (zemiak)
c)
cibuľová hľuza
-šafran
d)
úponok
- vinič, tekvica
e)
brachyblast
- malý, bočný, zakrpatený konárik, nesie listy (borovica) alebo kvety (jabloň)
f)
sukulentná (dužinatá) stonka
- schopná zadržať značné množstvo vody (kaktusy)
g)
poplaz
- bočná stonka vyrastajúca z pazúch listov prízemnej ružice (jahoda)

Hospodárske využitie stonky
- drevo, korok, technická celulóza, lynoleum, farmaceutický a kozmetický priemysel, škorica, zátky, izolačné dosky, ...
Anatomická stavba listu
bifaciálny:
- vrchná a spodná pokožka (epiderma) obklopuje listový parenchým -
mezofyl
, kutikula - listový mezofyl tvorí
palisádový parenchým
(veľké množstvo chloroplastov) a
špongiový parenchým
(oveľa menej chloroplastov)
- spodná pokožka obsahuje prieduchy, kt. umožňujú výmenu plynov a výdaj vody
monofaciálny
: - mezofyl nie je diferencovaný na špongiový a palisádový
- prieduchy sú umiestnené aj na vrchnej aj na spodnej strane listu


Podľa členitosti listovej čepele sa listy rozoznávajú:
1.jednoduché
- majú len 1 celistvú (gaštan jedlý) alebo delenú čepeľ (javor)
2.zložené
- majú čepeľ rozdelenú na tri a viac samostatných častí nazývané lístky (pagaštan)

Postavenie listov na stonke
1.striedavé
- z 1uzla vyrastá 1 list (marhuľa)
2.protistojné
- z 1 uzla vyrastajú 2 listy (orgován)
3.praslenovité
- z 1 uzla vyrastá 3 a viac listov (lipkavec)
4.prízemná ružica
- prvosienka, púpava, snežienka
Rast
-listy sa zakladajú na
rastovom vrchole stonky
v podobe hrbolčekov
- rast je obmedzený (základom meristematické pletivo, prerastá do trváceho najskôr na vrchole a dorastá na báze
- rôzny tvar listov súvisí s rozdielnou aktivitou najmä
vrcholového a bazálneho meristému

Na semenných rastlinách sa rozlišuje niekoľko kategórií:
a) klíčne listy
b) asimilačné listy
c) listene
d) listence
e) kvetné listy (fylómy)

Životnosť listov
- po skončení vegetačného obdobia listy opadávajú, spôsobuje to parenchymatická odlučovacia vrstva
- proces opadávania urýchľuje kys.absciová
Metamorfózy listov
a) šupiny - ochrana púčikov
b) cibule - zdužinatené šupiny, zásobovanie (tulipán)
c) listové úponky - prichytávanie o pevnú plochu (hrach siaty)
d) listové tŕne - dráč, kaktusy
e) listencový obal - ochrana šúľku na kukurici

Žilnatina listov
a) vidlicovitá - najstarší typ, niektoré paprade
b) rovnobežná - jednoklíčnolistové rastliny
c) pérovitá - čerešňa, lipa
d) dlaňovitá - javor
e) sperená - papraď zelený jazyk
f) odnožená - čemerica
Petra Labačková III.A
Full transcript