Prezi

Present Remotely

Send the link below via email or IM

Copy

Present to your audience

Start remote presentation

  • Invited audience members will follow you as you navigate and present
  • People invited to a presentation do not need a Prezi account
  • This link expires 10 minutes after you close the presentation
  • A maximum of 30 users can follow your presentation
  • Learn more about this feature in the manual

Do you really want to delete this prezi?

Neither you, nor the coeditors you shared it with will be able to recover it again.

DeleteCancel

Make your likes visible on Facebook?

Connect your Facebook account to Prezi and let your likes appear on your timeline.
You can change this under Settings & Account at any time.

No, thanks

Špecifiká rodiny z MRK

Druhá prednáška
by Jan Pavol on 27 February 2014

Comments (0)

Please log in to add your comment.

Report abuse

Transcript of Špecifiká rodiny z MRK

* Učenie sa doma – poskytnutie poradenstva pri učení doma, tvorba spoločných domácich úloh.
* Rozhodovanie – zapojenie rodičov do rozhodovacieho procesu školy – aktívne zapojenie do činnosti, aktivít rodičovskej organizácie.
* spolupráca s komunitou – zapojenie komunity do školských programov v oblasti kultúry, ochrany zdravia, sociálnej starostlivosti, poskytovania pedagogickej, psychologickej, poradenskej činnosti a pod.

Keď sa vzťahy medzi rodičmi, učiteľmi a žiakmi začnú vnímať ako partnerské, v tom momente začne pracovať komunita orientovaná na žiakov.

Ich vzájomnou spoluprácou sa preklenú medzery medzi domácou kultúrou a školou.

Žiaci z odlišných kultúrnych prostredí majú tendenciu zlepšovať sa.
sa uskutočňujú rôznymi formami, ktoré sa líšia mierou sprostredkovania, obsahovým zameraním, sociálnym vymedzením a svojou funkciou:
* bezprostredné – triedne schôdzky, besiedky, školské slávnosti, konzultačné hodiny,
* menej frekventované – návštevy učiteľa v rodine a rodiča na vyučovaní,
* menej priame – písomné informácie v žiackej knižke, telefónny styk, listy, letáčiky, školský časopis,
* nepriame – formou odkazov, žiadosti, prostredníctvom rozprávania žiaka o škole atď.
* rodina má napomáhať vo výchovnom úsilí škole,
* škola rodičom pri riešení výchovných problémoch detí,
* povinnosťou školy je poznávať rodinné prostredie a v záujme účinnejšieho výchovného vplyvu aktívne reagovať na rodinné dianie,
* kvalita a efektívnosť vzťahov závisí od osobnostných charakteristík učiteľov a rodičov,
* od ich predstáv o rozdelení zodpovednosti,
* o schopnosti komunikovať, nájsť spoločnú reč, zhodnúť sa na prioritách.
* neprimeraná, nedostatočne rozvinutá komunikácia medzi rodičmi a deťmi, odlišné metódy výchovy v rodine a nepodnetné prostredie rodiny negatívne vplývajú na rozvoj kognitívnych a rečových zručností rómskeho dieťaťa.
* je pre efektívnosť VVP, ktorého cieľom je osvojenie primeranej úrovne vzdelanosti, socializácie, primeraných modelov správania a konania a ďalšej motivácie ku štúdiu a práci, priam základná a zásadná,
* škola ako sociálna inštitúcia predpokladá od svojich adeptov plnenie cieľov, zámerov a úloh VVP,
* stimulačne na dieťa pôsobí aj predškolské zariadenie.
* rodinu nemožno chápať ako určitý počet jedincov, ale ako celok, ktorý voči okoliu vystupuje jednotne,
* konflikty prežívajú rodiny kolektívne,
* jedinec koná v mene svojej rodiny,
* rodina je celok, kde sú deti i dospelí stále vo fyzickom i sociálnom kontakte, navzájom sa chránia pred okolím a nikdy nie sú sami,
* ženy si navzájom pomáhajú, muži sa organizujú.

Za rodinu sa pokladajú len vtedy, ak sú v kontakte a stretávajú sa.

* preferujú tradičný spôsob života, majú svoju filozofiu bytia a myslenia,
* je v záujme neintegrovaných rómskych rodín, ale aj majoritnej spoločnosti, postupne eliminovať negatívne aspekty a správanie Rómov.
* ako základná potreba pre prežitie – zaistenie peňazí je pre Rómov tiež významnou prioritou, avšak tu nejde o zhromažďovanie peňazí pre peniaze, ale len o prostriedok slúžiaci k pocitom životného naplnenia.

„Dilino kerel barvaľipen, goďaver dživel“.
„Hlupák hromadí peniaze, múdry človek žije“.



* spolu žijú nie len rodičia a ich deti, ale aj starí
rodičia, strýkovia a tety, bratranci a sesternice,

* slobodný život – všetko, čo slúži k ilúzii
zachovania slobodného života je podporované,
všetko, čo jej bráni, je logicky odmietané a
negované, napr. zákony a normy

„ O svetos baro, muk te dživel“
„ Svet je veľký, nechaj žiť.“


* Rómska rodina má najnižší spoločenský
status s negatívnym obrazom a nesnaží sa
ho zmeniť,
* je bez vlastnej stratégie sociálnej zmeny,
* je sociálne izolovaná a neobľúbená,
* nenachádza uplatnenie ma regionálnych
trhoch práce,
* vykazuje nízky stupeň vzdelávania,
* vykazuje štvornásobnú pôrodnosť proti
dominantnej spoločnosti.

* získanie informácií o potrebách detí – žiakov,
* zlepšovanie vzťahov medzi rodinou a školou,
* prehlbovanie vzájomnej dôvery,
* mení sa kultúra a atmosféra školy,
* lepšie sa pochopí kultúra rodiny zo strany učiteľa,
* zvýši sa záujem rodičov o pomoc deťom pri učení,
* zlepší sa dochádzka žiakov do školy,
* rodičia sa zapájajú do spolurozhodovania o vzdelávacích programoch školy a pod.
Prínosy spolupráce,
partnerstva rodiny a školy
Proces uskutočnenia kvalitatívnych zmien, zmien atmosféry v rodine a škole, vzájomnej akceptácie
1. Uvedomenie - Prečo? Analýza skúseností
2. Smer -Poslanie, vízia
3. Vytvorenie programu – Ciele. Kto? Čo? Ako?
4. Realizácia - Konkrétne aktivity.
Sledovanie plnenia
5. Spätná väzba
Uplatnením týchto piatich krokov môže učiteľ cieleným spôsobom vplývať na rodičov pri výchove ich detí.
ZMENA VZTAHOV
ŠKOLA - RODINA
SPOLUPRÁCA
PARTNERSTVO
aby v ich strede bolo dieťa – žiak, ktorý je hlavným aktérom vzdelávania, rozvoja a úspechov.
Pokiaľ sa rodiny zapájajú do VVP, deti dosahujú:
* lepšie výsledky,
* majú pravidelnejšiu školskú dochádzku,
* robia si domáce úlohy,
* prejavujú pozitívnejší prístup ku škole,
* majú lepšie správanie,
* majú lepší prospech a dosahujú vyššie vzdelanie.
2.3.1 Zaangažovanosť rodičov do procesu učenia, partnerstvo medzi rodinou a školou
Kvalita interakcie rodičov a učiteľov, sleduje na strane rodičov nasledovné skutočnosti:
* sociokultúrnu úroveň rodiny, ktorá ovplyvňuje podmienky učenia,
* aspekt fungovania rodiny, prevažujúci výchovný štýl rodiny, prípadné problémy či poruchy rodinnej komunikácie a ich dopad na duševnú pohodu dieťaťa,
* uznanie legitimity školy ako inštitúcie,
* presvedčenie o kvalite učiteľov, ktorí v konkrétnej škole pôsobia,
* angažovanosť rodičov v školskom dianí,
* ochotu k spolupráci, komunikácii, partnerstvu, spolurozhodovaniu.
Problematika spolupráce rodiny a školy
* v rómskej spoločnosti sa diferencuje v závislosti od skupiny, do ktorej rodina patrí,
* jej úlohou bolo poslúchať manžela, rodiť a vychovávať deti, starať sa o domácnosť a  obživu,
* práve žena má základnú úlohu zachovania a reprodukcie rodu a tradícií,
* administratívne záležitosti, najmä na sociálnych úradoch vybavuje žena,
* lásku k matke, a predovšetkým žiaľ nad jej úmrtím, vyspievali v mnohých pôsobivých piesňach.

2.2.2 Postavenie ženy v rómskej komunite
* vládne v nej sociálna solidarita a pre Róma je to sociálna a psychologická istota,
* deti vyrastajúce v rómskej rodine sú vychovávané k väčšej spolupatričnosti, zároveň však majú veľa voľnosti a neviazanosti,
* u rómskeho obyvateľstva je uprednostňovaná tzv. patriarchálna veľkorodina, tzn. súžitie viacerých rodín, kde má rozhodujúce slovo muž. Jej základom sú široké a pevné príbuzenské vzťahy.
2.2 Význam rodiny pre Rómov

1. Usadlí Rómovia, ktorí majú stále bydlisko. Plnia si všetky povinnosti voči štátu, spoločnosti i  voči rodine. Je to najvyspelejšia skupina, plne integrovaná do spoločnosti, ktorá si uvedomila vzťah medzi vzdelaním a úspešnosťou vo svojom živote a svoje deti posiela pravidelne do školy.
2. Polousadlí Rómovia, s nestálym pracovným pomerom alebo permanentne nezamestnaní.
3. Sociálne najzaostalejší Rómovia
Podľa spôsobu života a uplatňovania funkcií v rodine rozdeľujeme:


* v súčasnosti veľmi zriedkavá,
* orientovala sa hlavne na uspokojenie základných životných potrieb,
* veľkú úctu mali hlavne starí ľudia,
* tradičná rodina prijímala dieťa ako dar.


Z historického hľadiska poznáme dva typy rodín
* nie je individualistická, ale kolektivistická,
všetko sa rieši kolektívne,
* prvým zákonom pri výchove dieťaťa je jeho voľnosť,
* od dieťaťa sa nepožaduje, aby sa pri plnení školských povinností namáhalo,
* rodina dieťa chráni, je jeho útočiskom, ale aj mantinelom, ktorý nesmie prekročiť,
* rodina odovzdáva dieťaťu svoje rómske hodnoty.
* neexistujú zaužívané pravidlá, chýba denný režim,
* dianie za hranicou rodiny je cudzím svetom,
* špecifikom rómskej rodiny je aj skutočnosť, že pokiaľ je ich dieťa v škole karhané a trestané, rodičia sa o školu nezaujímajú,
* výchova je pedocentrická, dostanú všetko, čo si zažiadajú,
VPLYV RODINY A JEJ PODMIENOK NA VÝCHOVU DETÍ
* deti predstavujú budúcnosť rodu,
* majú v rodinách spravidla veľkú voľnosť,
* sú veľmi rozmaznávané,
* ich počet určuje mieru rodovej prestíže oboch
rodičov.

„Jekh daj, jekh dad, bud čhave – oda le Romengeri“
„Jedna matka, jeden otec a veľa deti – v tom je sila Rómov“.
Láska k deťom
Deti v rodine
* pre Rómov je šťastie mať veľa detí, sú radosťou, znamenajú bohatstvo a šťastie,
* poradie narodenia dieťaťa má veľký vplyv na jeho postavenie v rodine,
* citová väzba medzi súrodencami ako aj medzi deťmi a rodičmi je veľmi silná.


Podľa Z. Helusa : „rodina je základným životným prostredím dieťaťa. Nielenže dieťa obklopuje, ale sa do neho aj premieta“.

* je jednou zo základných spoločenských inštitúcií.
* zohráva veľmi dôležitú úlohu v živote každého z nás, obzvlášť v živote rómskych detí.
* je prvým sociálnym prostredím, do ktorého sa dieťa narodí.
* je spojivom medzi jednotlivcom a spoločnosťou.
* je patriarchálna, hlavné slovo má otec.
2.1 RÓMSKA RODINA

„ E famiľija dživel mištes, te jekh avres ľikerel“.
„Rodina žije dobre, ak si vie jeden druhého vážiť“.
* Na Slovensku žije okolo pol milióna Rómov,

* patria do kategórie sociálne najslabších,

* vyše 670 rokov žijú v etnických skupinách - nemeckej,
rumunskej, maďarskej a olašskej,

* žijú v najsilnejšej koncentrácií na strednom a východnom
Slovensku v okresoch s veľmi nízkou socioekonomickou
úrovňou
Funkcie a štýly rodinnej výchovy
Charakteristika súčasnej rómskej rodiny

2.1 Rómska rodina
2.2 Význam rodiny pre Rómov
2.2.1 Postavenie muža v rómskej rodine
2.2.2 Postavenie ženy v rómskej rodine
2.3 Rola rodiny vo vývine osobnosti dieťaťa
2.3.1 Zaangažovanosť rodičov do procesu učenia,
partnerstvo medzi rodinou a školou


Špecifiká rodiny z marginalizovaných rómskych komunít

* vytváranie osobných kontaktov,
* písomné formy komunikácie - úradných oznamov, príručiek, časopisov, týždenných oznamov, schránky s návrhmi, správ,
* zapojenie rodičov do života v triede - pozorovatelia, dobrovoľní AU, AU, členovia rodičovského združenia, rady školy,
* podporovanie činností orientovaných na rodičov
- spoločné stretnutia rodičov,
- vzdelávacie aktivity pre rodičov,
- spoločenské podujatia pre rodičov, učiteľov,
asistentov učiteľov,
- knižnica.

Návrhy na zaangažovanie rodín do vzdelávacieho programu školy, do procesu učenia sa žiakov
* Rodičovstvo – vzdelávanie rodičov, zapájanie rodičov do kurzov, projektov školy a pod.
* Komunikácia – vytváranie efektívnych foriem výmeny informácií medzi rodinou a školou a naopak.
* Dobrovoľníctvo – angažovať a zapájať dobrovoľníkov do VP, zapojenie rodičov do prípravy programu, do prezentácie projektu v rámci vyučovania a pod.
Štruktúra šiestich typov
partnerstva a zaangažovanosti rodiny do života školy a procesu učenia sa žiaka:
* rodina je najpodstatnejším a výrazne najviac formatívnym činiteľom, ktorý podmieňuje úspešnosť dieťaťa v škole,
* pracujú spolu, žijú spolu, trpia spolu,
* rodina je prvým sprostredkovateľom hodnôt,
* rodina, ktorá nedostatočne stimuluje dieťa po stránke intelektovej, citovej a charakterovo-morálnej, podmieňuje veku neprimeraný mentálny, citový a sociálny vývin a to sa v škole prejavuje v podobe školskej neúspešnosti.
2. 3 Rola rodiny vo vývine osobnosti dieťaťa
* je v spoločnosti nositeľom prestíže rodiny,
* jeho rozhodnutiam sa ostatní musia podriadiť.
* muži chránili komunitu pred napadnutím,
* jeho povinnosťou bolo zarábať peniaze,
* postupne otec zaúčal synov aj vlastnému remeslu alebo zamestnaniu. Úmerne svojmu veku a fyzickej zdatnosti pomáhali pri mužských prácach.
* ujímal sa výchovy chlapcov od ich 5. – 6. roku.
* v hudobníckych rodinách už ako 12-13 roční chlapci hrávali v kapele spolu s otcom.
2.2. 1 Postavenie muža v rómskej komunite
* z hľadiska demografických, materiálnych, kultúrnych podmienok a socio-ekonomickej úrovne,
* pri VV detí v týchto rodinách možno uplatňovať podobné postupy ako u majoritných rodín, samozrejme s rešpektovaním osobitostí a tradícií etnika.
Z hľadiska akceptovania a prispôsobovania sa majoritnej skupine rozlišujeme :
* spôsob života a myslenie RS sa postupne menili v dôsledku meniacich sa spoločenských podmienok,
* základnými prejavmi v niektorých komunitách je tzv. demografická revolúcia, ktorá sa prejavuje znižovaním pôrodnosti, poklesom detskej úmrtnosti,
* preberaním majoritných rodinných a demografických vzorcov správania tzv. integrovanej časti rómskeho spoločenstva.
2. Súčasná rodina
* sobáše sa uzatvárajú neskôr, rozvodovosť je neporovnateľne nižšia,
* róm v domove dôchodcov je ešte aj v súčasnosti výnimkou,
* vysoký počet detí na jednu matku je skôr u sociálne najzaostalejších Rómov,
* plánovanie rodiny je u Rómov neobvyklý jav, veľmi dôležitú úlohu zohráva socializácia Rómov,
* svet detí splýva so svetom dospelých,
* rómska matka sa s dieťaťom nerozpráva o veciach, ktoré ho zaujímajú, nečíta mu rozprávky a neučí ho spoznávať okolitý svet.

Odlišnosti od typicky slovenských rodín
Široké spoločenstvo dvoch až troch generácii
Uznávanie rodovej hierarchie a rodovej tradície
Dedičstvo predkov
Sú nositeľmi životnej múdrosti.
„ Kaj cirdel o dad, odoj cirden the čhave.“
„ Kam tiahne otec, tam tiahnu deti“.
Peniaze
1. Tradičná rodina
Integrované rómske rodiny
Neintegrované rómske rodiny
Kontakty medzi školou a rodinou
Podstatou partnerských vzťahov je
Cieľom partnerstva nie je
vytvoriť hotového a úspešného žiaka,
* motivovať ho,
* podnietiť k aktivite,
* k vlastnému úsiliu.
ale
* každých 3,6 sekundy niekto zomrie od hladu,

* 75% z nich sú deti pod 5 rokov
See the full transcript